Tamara Mujkošová

V prvom rade vás chcem ubezpečiť, že v žiadnom prípade nie som televíznou maniačkou. Naozaj nie som. Neprežívam so svojimi kolegyňami osudy rôznych seriálových hrdinov, pretože tie seriály jednoducho nesledujem. Už vôbec nie rôzne reality show. Ja si tú svoju reality show radšej žijem. Aby som bola „v obraze“, zvykla som sledovať aspoň televízne noviny. Aj toho sa však už postupne vzdávam. Vzhľadom k svojej empatickej povahe som vždy väčšiu časť TN preplakala.

Apropo, televízne noviny našich súkromných televízií – to je téma na celý jeden blog, takže o tom snáď nabudúce 🙂

Je pravda, že z času na čas sa aj v našej televízii mihne program, ktorý ma v upútavke zaujme, ale bohužiaľ, jeho vysielanie je naplánované na neskorú nočnú hodinu. Čo už…

Áno, aj toto sú dôvody, pre ktoré televíziu sledujem len minimálne. Tým najdominantnejším dôvodom sú však nekonečné a hlučné reklamy. Neviem, či to aj vy vnímate podobne, ale ja mám niekedy dojem, že sledujem len reklamné pásmo, mierne prerušované televíznym programom (nie naopak). Chápem, že reklamy sú primárnym zdrojom príjmov súkromných televízií, ale prečo sa ujalo práve takéto, doslova obťažovanie, diváka? Nehovoriac o tom, že niektorým reklamným agentúram zrejme chýbajú kreatívni jedinci, ktorí by sa mohli bez pocitu hanby „podpísať“ pod tú ktorú reklamu (Veselá krava, Poštová banka, Dexia banka a pod). Bohužiaľ, v takýchto prípadoch som tak trochu masochistkou, takže keď ma niečo upúta, v tom negatívnom zmysle slova, tak na to ešte aj s úžasom čučím a snažím sa predstaviť si ľudí, ktorí to vymysleli. Ktovie, možno to robia z recesie a možno len skúšajú, koľko ľudia vydržia 🙂 Čo ale nedokážem pochopiť  – ako je možné, že za také „dielo“ reklamke firmy zaplatia a to skutočne nemalé peniaze. ??? To sa však už vŕtam vo veciach, ktorým nerozumiem.

Je pravda, že každý z nás si môže vybrať.. Nechcem sa však s takým konštatovaním uspokojiť. Dobre, ja naozaj nie som dobrým príkladom poctivého televízneho diváka, k svojmu životu televíziu nepotrebujem. Ale – predsa len sú programy, ktoré by som chcela vidieť (chvalabohu, väčšinou ich vysiela ČT). Ak ma však niečo upúta na komerčnej televízii, tak to pravidelne, s hnevom, vypínam. Skutočne sa s tým nedá niečo urobiť? Prečo sa musí plánovaný začiatok programu kvôli reklamám posunúť, niekedy aj o polhodinu? Prečo je divák povinný sledovať (niekedy totálne stupídne) reklamy častejšie, ako prestrihaný film (prípadne iný TV program)? Nešlo by to inak? Nikomu z kompetentných nenapadlo čosi, aby „zostala aj ovca celá a aby bol aj vlk sýty“? Nemohol by byť, trebárs hodinový reklamný blok pred televíznym programom a potom rovnako dlhý po ňom? 🙂 Asi nie, čo? Takýmto spôsobom by zrejme televízie neprinútili diváka, aby ich (myslím reklamy) sledoval. Škoda. Škoda pre nás – divákov a škoda pre komerčné televízie, pretože postupne strácajú náročných divákov. Čím ďalej, tým viac rastie zoznam mojich známych, ktorí sa vzdali televízora. Filmy, ktoré chcú vidieť, si púšťajú na DVD prehrávači a správy si prečítajú na internete. Považujem to za vynikajúci nápad, ktorý môžu oceniť najmä rodiny s malými deťmi, pretože takýmto spôsobom svoje deti aspoň ochránia pred sledovaním nevhodných programov. Môj syn si tiež rád pozrie „dévédéčka“ s peknými filmami alebo rozprávkami. A takú Pippi dlhú pančuchu si môžem, hoci stokrát, bez toho, aby ma zunovala, pozrieť aj ja.

Ja sa zatiaľ televízie nevzdám. Nehovorím, že tak v budúcnosti (či už kratšej alebo dlhšej) neurobím, ale zatiaľ si ešte viem nájsť aj také programy, ktoré ma zaujímajú. Nikde predsa nie je napísané, že musím sledovať komerčné televízie…