Pred chvíľou som si v novinách prečítala, že dnes od štrnástej do osemnástej hodiny vykonávali policajti v Trenčianskom kraji kontrolu nemotorizovaných účastníkov cestnej premávky. Zameraná mala byť na dodržiavanie pravidiel cestnej premávky, ale aj na používanie reflexných prvkov. Nuž, kontrola reflexných prvkov medzi štrnástou a osemnástou hodinou – čo ja viem, to je také policajné 🙂
V každom prípade, som presvedčená o opodstatnenosti používania reflexných prvkov chodcami a cyklistami. Ráno jazdím do práce ešte za tmy a neraz sa mi stalo, že som chodca, ktorý si v tmavom odeve sebavedome kráčal po ceste, zbadala naozaj na poslednú chvíľu. A to nehovorím o víkendových večeroch – vtedy sú mnohí z nich navyše pod vplyvom alkoholu a teda úplne nevyspytateľní.
Kedysi sme ako deti povinne absolvovali dopravnú výchovu na dopravnom ihrisku. Hravou formou nás tam naučili, ako sa na ceste správať. A to vtedy ani zďaleka nejazdilo toľko áut ako teraz. Teraz, samozrejme, na dopravné ihriská nie sú peniaze. Ako inak… No a tí, ktorí by s ich zriadením mohli finančne pomôcť, radšej sponzorujú stupídne súťaže krásy…
Neviem, možno by pomohla aj väčšia osveta prostredníctvom médií. Nie je to dôležitejšie ako biznis? Ako reklama? Veď chodci a cyklisti sú na ceste najzraniteľnejší. Treba ich naučiť, že chodiť potme v tmavom oblečení je životu nebezpečné. Že hoci oni vidia svetlá auta, vodič ich uvidí až na poslednú chvíľu… Že nemôžu vstupovať na priechod pre chodcov, kedy sa im zachce, pretože aj to môže byť nebezpečné… Že nemajú absolútnu prednosť… Že aj to auto, hoci vodič jazdí podľa predpisov, má nejakú brzdnú dráhu…
Ja jazdím disciplinovane a snažím sa predvídať. A pre istotu vždy počítam s tým, že mi, trebárs, môže spoza rohu vybehnúť na cestu dieťa. Napriek tomu ma vždy zamrazí, keď večer, či skoro ráno, zbadám chodca, alebo cyklistu v tmavom oblečení, bez akéhokoľvek reflexného prvku, naozaj na poslednú chvíľu…