Žobrajúci občania pred hypermarketmi – bohužiaľ, jeden z fenoménov súčasnej doby. Iste sa aj vám mnohokrát stalo, že len čo ste stihli dať nákup do auta, zastavila sa pri vás osoba so zanedbaným vzhľadom (možno je to zámer) a pýtala od vás peniaze. Mne osobne sa to stalo niekoľkokrát. A aj keď mám množstvo zlých vlastností, pomôcť človeku v núdzi mi problém nerobí. Samozrejme, v rámci mojich možností. Títo žobrajúci občania sú však poriadne rozmaznaní. Skúste im namiesto peňazí (pravdepodobne na „chľast“) ponúknuť jedlo. Myslíte, že vám budú vďační? Som ochotná týmto ľuďom pomôcť zahnať hlad a smäd (nie alkoholom), oni však o to vôbec nestoja. Len raz sa mi stalo, že mi takáto pani povedala, že „aj to sa počíta“. Potom však kamsi zdúchla…
Ak týmto ľuďom predsa len mienite ponúknuť peniaze, určite netrochárte, pretože ich to uráža. Zažila som to, keď som takémuto pánovi ponúkla 1 euro. Pohŕdavo na mňa pozrel, čosi nezrozumiteľné si popod nos zašomral, ale peniaze si vzal.
Možno nie som dosť dobrá, keď ponúkam takýmto ľuďom radšej jedlo, ako hotovosť. Možno je to skutočne ako „dávať smädnému chlieb“. Je však proti mojím zásadám podporovať sebadeštrukciu týchto ľudí. Mnohí z nich sú v situácii, že im alkohol pomáha nemyslieť na to, kde sa ocitli, ale možno sú aj takí, ktorí sa ani nemajú tak zle, len sa nehanbia vyjsť na parkovisko pred hypermarket a pýtať od ľudí peniaze.
Iste, je to jednoduchšie, ako pracovať…