Nešťastníčkovia? Nie. Len egoisti.

12. apríla 2012, tamara, Nezaradené

Málokto z nás je takým samotárom, že by skutočne nemal žiadneho priateľa (samozrejme, nemám na mysli tých fejsbúkových). Od detstva sme socializovaní, takže úplná „tarzania“ samota nám nehrozí. A iste, už od detstva sa nám dostáva možnosti stretnúť v kolektívoch rozmanité charaktery. Ja hovorím, že preto je život taký úžasný – pre pestrosť, ktorú ponúka.

Ale aby som sa dostala k podstate – dnes som stretla jednu pani. Okrem pozdravu a pár zdvorilostných fráz sme spolu vôbec nehovorili. Napriek tomu som mala príjemný pocit – len vďaka tomu, že som mala možnosť chvíľu pobudnúť v jej spoločnosti. Tým chcem povedať, že niektorí ľudia majú skrátka DAR rozdávať pozitívnu energiu. A táto pani k nim rozhodne patrí.

Ja osobne mám rada inteligentný humor a viem si „vystreliť“ aj sama zo seba. A celkom spontánne sa podobnými ľuďmi aj obklopujem. Myslím, že každý z nás si skladá svoje okolie z ľudí, ktorí mu charakterovo vyhovujú. Sú však situácie, keď z rôznych dôvodov (či už v čakárni u zubára, v škole, v práci…) musíme zdieľať priestor aj s ľuďmi, ktorí do kategórie „nám sympatických“ nezapadajú (opäť – v tom je tá krása – každému z nás je sympatické niečo iné, alebo niekto iný 🙂 ). A navyše – to, že nám je niekto na prvý pohľad nesympatický, ešte neznamená, že si nás „na druhý pohľad“ 🙂 nezíska.

Horšie je, ak si do svojej blízkosti, za pomyselnú bariéru, ktorú má okolo seba každý z nás, pustíme notorického sťažovateľa. Ja takýmto ľuďom hovorím „nešťastníčkovia“. Väčšinou ani nemajú nejaké zjavné problémy, len sú večne nespokojní. Vždy a so všetkým. Neverím, že si neuvedomujú, že svojím neustálym sťažovaním sa na čokoľvek, obťažujú svoje okolie. Myslím, že to robia cielene a je to pre nich určitý druh očisty. Vyžalujú sa zo všetkých krívd, ktoré ich v živote stretávajú, prenesú tak to svoje bremeno na obeť – tou môže byť ktokoľvek z nás – a na chvíľu im je fajn. Človek, ktorý si takéhoto energetického upíra pustí k telu, sa však po každom stretnutí s ním cíti horšie. Títo ľudia nám totiž vybíjajú baterky, s radosťou z nás vyciciavajú pozitívnu energiu. Niekedy sa nám nepodarí hneď na prvý raz takéhoto upíra odhaliť, po druhom rozhovore by sme ho však mali stopnúť. Pre vlastné dobro. Prečo by sme sa mali stretávať s ľuďmi, ktorí náš život ničím neobohacujú? Prečo by sme sa mali nechať okrádať o drahocennú energiu, ktorú môžeme využiť nám príjemným spôsobom?

S úsmevom je život krajší, s priateľmi bohatší… Využime preto každú minútu na to, aby sme život našich blízkych niečím obohatili, aby sa na každé stretnutie s nami tešili. A hoci sme tu my pre nich a oni pre nás, snažme sa im plakať na ramene čo najmenej 🙂