Ak túžite po tom, aby kôra vašich nadobličiek produkovala viac adrenalínu, nemusíte si platiť drahé dobrodružné zážitky. Stačí, keď si vyjdete na obyčajnú prechádzku kúpeľným mestečkom Bojnice.
Dnes som to skúsila a poviem vám – silný zážitok.
Ak by ste sa chceli prejsť okolo (skutočne krásneho) zámku, obujte si topánky s protišmykovou podrážkou. Ja som bola vhodne obutá, nohy mi však napriek tomu lietali do všetkých strán 🙂 Nekecám. Chodníky, ktorými bežne prechádza množstvo ľudí, boli úplne, ale úplne zľadovatené. Je teda vysoká pravdepodobnosť, že vaša stabilita to počas chôdze nevydrží a vy sa, v tom lepšom (alebo horšom?) prípade, ocitnete na zadku. Ak vám bude priať šťastie, pristanete na ešte teplom psom exkremente. Ak vám šťastie naklonené nebude, exkrement už bude zamrznutý na kosť. Au..
Smutné…
Musím povedať, že do tohto mestečka chodím rada. Aj napriek tomu, že mi v ostatnom čase pripadá akési zanedbané.
To, že chodníky sú pri mínus pätnástich stupňoch Celzia zľadovatené, je prirodzené. Chodí však tadiaľ dosť ľudí na to, aby kompetentní rozhodli o ich posypaní. Či čakajú, kým si tam niekto vážne ublíži?
Psie exkrementy – áno viem. Sú všade. V tomto meste sa však neoplatí počas chôdze príliš obzerať. Inak riskujete, že vaša noha skončí v … Koho je to chyba? Nuž, v prvom rade majiteľov psov. To je jasné. Myslím si však, že je možné ich za to postihovať a tým docieliť čistejšie mesto.
Sú mestá a mestečká, ktoré dokážu s takýmito nedostatkami zabojovať a sú mestá, ktoré to zvládajú menej. Nemyslím si, že to je o peniazoch, toto je skôr o vôli kompetentných. Napríklad ja pracujem v meste, kde majitelia psov akosi prirodzene a automaticky po svojich psíkoch upratujú. Takže to predsa len ide. V kúpeľnom mestečku, kde možno očakávať množstvo turistov, by sa to tiež mohlo stať samozrejmosťou. Zlej povesti sa totiž zbavuje ťažko..