Moja mamina vždy vravievala, že „inteligencia sa vyštudovať nedá“. Keď som bola dieťa, nechápala som, čo tým vlastne chce povedať. Postupne, ako som dospievala, bola som presvedčená o tom, že sa „sakra“ mýli, pretože som študovala na prievidzskom gymnáziu, kde skutočne, až na pár výnimiek, vyučovali PÁNI PROFESORI. Nesmierne inteligentní, vzdelaní ľudia, ktorí si u nás – študentov – autoritu vybudovali úplne prirodzene – tým, čím boli (zjednodušene povedané).
Teraz som už dospelá a presne viem, čo moja mamina tou vetou chcela povedať…
Áno poznám vzdelaných ľudí, ktorých si nesmierne vážim, ku ktorým vzhliadam s obdivom, pretože viem, že sú skutočne múdri a inteligentní. Poznám však aj ľudí, ktorí nemajú vysokoškolský diplom, ale vedomosťami „strčia do vrecka“ mnohých z tých, ktorí ten diplom vlastnia.
Prekvapuje ma preto, že mnohé firmy pri výbere zamestnancov, hoci na pozície referentov, či obchodných reprezentantov, uprednostňujú vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Chápem, že takto sa na konkurz prihlási menej ľudí, ale – nie je to na úkor kvality?
Dnes je totiž vzdelanie omnoho dostupnejšie ako kedysi. Myslím – dostupnejšie pre tých, čo majú dosť peňazí na to, aby si štúdium platili. A preto si dnes môžeme častejšie ako kedykoľvek predtým potriasť pravicou s pánmi magistrami, či inžiniermi – väčšinou sú to vyštudovaní sociálni pracovníci, andragogici, právnici, politológovia, marketingoví odborníci, manažéri a neviemnakohosomeštezabudla 🙂 Iste, genetiku, kvantovú fyziku, medicínu alebo matematiku sa rozhodnú študovať len tí, ktorí na to naozaj majú (mám na mysli mozgový potenciál).
Nadbytok takýchto vysokoškolsky vzdelaných ľudí je na jednej strane mince. Na tej druhej je zas nedostatok kvalitných remeselníkov (niet sa čo čudovať, keď aj z nich sú už magistri a inžinieri). Preto ma už ani neprekvapuje, že dobrý remeselník si za odvedenú prácu pýta aj poriadne zaplatiť (a čo dá práce dobrého remeselníka nájsť!).
Smutné však je, že práve tí, ktorých máme na základe získaného vzdelania aj považovať za vzdelaných, majú problém, hoci len gramaticky správne napísať text (v rodnom jazyku). O schopnosti dohovoriť sa v cudzom jazyku ani nehovorím. Mnohokrát majú medzery vo všeobecnom prehľade, ktorý majú už žiaci druhého stupňa základných škôl!!!
Možno trošku zovšeobecňujem, ale píšem len to, čo vidím a vnímam. Pred rokmi sme mohli byť hrdí na úroveň vzdelania slovenských odborníkov. Dnes je to už len – ako všade inde – len o peniazoch a dobrých známostiach. Na škodu nás všetkých.
Mnohí sa totiž vybrali tou ľahšou cestou – vyštudovať čo najjednoduchšie. Veď čo – história si pamätá len diplom. Najdôležitejšie je mať titul pred menom – potom už je všetko jedno.
Je mi však ľúto, že takto sú v „jednom vreci“ ľudia, ktorí ten titul pred menom majú zaslúžene spolu s tými, o ktorých som písala vyššie.
Možno by nebolo na škodu v tom našom vysokom školstve trošku poupratovať 🙂