Dnes sú cesty „upchaté“ autami viac menej samozrejmosťou. Tiež som viac ako často súčasťou cestnej premávky a napriek tomu ma dokáže takmer každý deň na našich cestách niečo prekvapiť.
Príležitostných vodičov neriešim. Aj oni občas potrebujú prevetrať svojich garážovaných „tátošov“ 🙂 a tak ich, niekedy s úsmevom, rešpektujem.
Niečo iné riešim. Snažím sa, napríklad, pochopiť myslenie vodiča, ktorý ma predbehne v meste, tesne pred semaforom. Že je prvý na červenej? Hurá??? Nie, bohužiaľ, toto ja naozaj nechápem. Možno mi to niekto z vás vysvetlí. Alebo vodič, ktorý poriadne pridá plyn tesne pred odbočením. Samozrejme, vzápätí šliapne na brzdu, lebo veď – musí.. Nikdy som nebola najlepšia v matematike, ani vo fyzike – ale, zrejme stará škola – napriek tomu mi aj tieto predmety niečo dali. A snažím sa to využívať predovšetkým v bežnom živote. Teda, aj pri šoférovaní a verte mi, je to lepšie, ako typ jazdy „brzda, plyn“. Nuž, keby som bola spolujazdkyňou takého vodiča, zrejme by som mu ovracala interiér auta.
Véééľa, preveľa je takých vodičov.
No a taxikári, tak to je ešte o level vyššia kategória 🙂 Netvrdím, že všetci, ale akosi podvedome dávam väčší pozor, keď vidím v blízkosti môjho auta nejaký „taxík“. Pre istotu. Raz darmo – sú to šoféri z povolania, tak sú najlepší… V čom sú najlepší, to si domyslite.
Ďalšia kategória – silnejší vyhráva – to sú šoféri rôznych starých Liazok, Tatier a pod., ktoré len z vôle Božej držia pokope. „Dať prednosť na križovatke? No, čo si? Veď neubrzdím.“ Pred takýmito šoférmi sa mám tiež na pozore. Bežne sa mi totiž stáva, že mi vybehne z vedľajšej cesty a ešte na mňa čučí, že kam sa hrabem… A tak radšej, z pudu sebazáchovy, pribrzdím. Čo sa tejto kategórie týka, zaujímalo by ma aj to, akým zázračným spôsobom tieto autá prejdú STK. O emisnej kontrole ani nehovorím.
Ďalšia kategória – spiaci šoféri kamiónov. Tých, našťastie, poznám len zo správ, ale pre istotu, mám rešpekt. Majú to ťažké, chlapi, len by si mohli uvedomiť, že v každom aute, ktoré cestou stretnú, sedí minimálne jeden človek. A ten by sa určite chcel domov vrátiť živý a zdravý.
Mladí chlapci v silných autách (na ktoré si zrejme sami nezarobili, ale do toho ma nič nie je), to sú nebezpeční „maníci“. Tí v aute strácajú (ak vôbec nejaký majú) pud sebazáchovy a samozrejme, ohrozujú každého, koho cestou míňajú.
Inou kategóriou sú frajeri, ktorí si za volant sadnú pod vplyvom…, pretože tí nemajú žiadne zábrany. Tu si dovolím apelovať na policajtov. Alkohol kontrolujete bežne, ale drogy? Viete koľko mladých sa „posilní“ svojím spôsobom a sadne za volant? Veď vtedy sú z nich najlepší vodiči. Škoda len, že si to myslia len oni.
Áno, som žena a som blondínka 🙂 A aj keď mnohí práve tieto typy žien spájajú (naozaj nerozumiem, prečo) s neschopnosťou robiť čokoľvek, nieto ešte šoférovať, môžem čestne prehlásiť, že ja so šoférovaním problém nemám. Bez problémov tiež nacúvam do garáže, alebo zaparkujem medzi dve autá. Takže chlapi, neťukajte si na čelo, keď vidíte za volantom blondínku. Horšie je, keď za tým volantom sedí zakomplexovaný chlapík, ktorý sa aspoň vtedy, keď môže riadiť zbraň (ktorou auto bezpochyby je), cíti silný…
Vám, slušným vodičom, ďakujem za to, že ešte existujete 🙂